Strapec hrozna z Grinavy

Grinava má bohatú históriu. Patrí medzi najstaršie podmalokarpatské sídla. Zo slovanskej a slovenskej dediny Mir (ves) sa po nemeckej kolonizácii v druhej polovici 14. storočia stala Grinava. Už v roku 1736 Matej Bel napísal, že názov Grinavy je nemecký, zrejme zo slov Grűn – Au, t. j. zelená niva. Jeho dedukcia, že obec opäť usídľovali Slováci, v 18. storočí prevládali a obci vtlačili slovenský ráz.  Jedno však zostávalo prakticky bez zmeny: malokarpatské stráne, rodiace hrozná a vynikajúce grinavské víno.

V čase udelenia výsady mestečka bolo v Grinave 106 sedliackych usadlostí, dve kúrie, dva mlyny a neudaný počet hofierov. Obyvateľov tu žilo okolo osemsto. Obci dominovali vinohrady, ktorých tu  v roku 1715 napočítali 1 642 kopáčov, čo je asi 100 katastrálnych jutár.  Z nich však 1 238 kopáčov patrilo cudzím osobám, zväčša z okolitých miest. Azda aj kvôli týmto „cudzincom“ sa tu konali jarmoky. Veď grinavské víno, podľa Mateja Bela, sa môže pochváliť nielen hojnosťou, ale aj vysokou kvalitou a ocenením.

 

 

     A grinavské jarmoky v prvej polovici 18. storočia dosť výrazne konkurovali pezinským, čo sa iste dozvedel od radných pánov na pezinskej radnici, kde azda koštoval aj grinavské víno. No sláva grinavských jarmokov netrvala dlho. Už koncom 18. storočia zanikli, kým titul mestečka Grinave zostal.

 

 

     V polovici 19. storočia bolo v grinavskom chotári asi 320 katastrálnych jutár vinohradov a pred zhubnou fyloxérou ( po r. 1892) až do 450 katastrálnych jutár. Fyloxéra zaznamenala zlom  - do 100 obyvateľov vyhnala za prácou do Ameriky. Ale húževnatý grinavský ľud sa zviechal aj z tejto rany. V roku 1906 si založili Vinársky spolok, ktorý propagoval nové formy vinohradníckej práce a staral sa o odbyt hlavne od svojich členov ( bývalo ich asi 100). V roku 1928 bolo v chotári opäť 320 katastrálnych jutár viníc. A ich počet rástol, neskôr aj vďaka slovenskému vinohradníckemu družstvu v Pezinku ( založenému v roku 1936), ktoré malo filiálku aj v Grinave. Koncom tridsiatych rokov bývala ročná produkcia grinavského vína 3 – 4 tisíc hektolitrov.

 

 

     A keď v roku 1950 vzniklo JRD ( od roku 1957 celoobecné), postavilo sa na čelo snáh za rozvoj vinohradníctva. A tak si grinavské vinohrady azda už od čias Rimanov zachovávajú svoju slávu dosiaľ. A uznanie si zaslúži aj grinavské víno.

 

     PhDr. Ján Milan Dubovský, Peripetie slobody (Pezinská čítanka)