Našou najstaršou spoluobčiankou je pani Alžbeta Sandtnerová, rodená Krajčiriková, ktorá oslávila svoje 95. narodeniny 30. októbra 2011. Útlu drobnú babičku dnes môžete stretnúť na prechádzkach po dedine  najčastejšie v sprievode vnučky Mirky, alebo dcéry Márie. Hoci ju už nohy a hlava neposlúchajú, stále sa veľmi teší zo života. Ak sa jej prihovoríte, zrejme vás už po mene nebude poznať, ale určite sa veľmi poteší.

„Tetka Betka“ ako jej všetci hovorievali, nie je rodená Grinavanka, narodila sa v podhorskej záhoráckej obci Prievaly (predtým Šandorf). V Grinave však žije už od roku 1937, keď sa ako mladá dostala do služby  k židovskému obchodníkovi Hermanovi Wappensteinovi. Jeho obchod stál približne v tých miestach ako dnešná Alpinka.

Vinohradnícko vinárske družstvo podielnikov KARPATY ukončilo v týchto dňoch zber úrody hrozna. Nastal čas bilancovať. Predseda družstva pán Ing. Vladimír Baričič sa zamýšľa nad uplynulým vinohradníckym rokom:

Zhodnotiť zber úrody v roku 2011 nie je možné bež spomenutia roku 2010, kedy májový ľadovec a silné zimné mrazy zanechali svoj podiel na vyzrievaní plodonosného dreva a následnom premrznutí porastov. Práve kvôli týmto skutočnostiam sme prispôsobili rez na získanie plánovanej úrody, ktorú sme odhadovali vo výške 95 vagónov, pričom 1 vagón predstavuje 10000 kg. Nestále počasie – výkyvy teplôt a najmä časté dažďové prehánky - nám neumožňovalo plynule vykonávať všetky pracovné operácie ako kultivácie buriny, chemická ochrana ako aj zelené práce. Museli sme preto vynaložiť zvýšené pracovné úsilie a tiež sa navýšili aj finančné náklady. Napriek tomu môžem konštatovať, že sme všetko zvládli, a to i malom počte pracovníkov, pretože prevláda výrazný nezáujem ľudí pracovať v poľnohospodárstve. Výsledok v podobe výšky pozberaného hrozna (vyše 100 vagónov) nás potešil. Bolo to viac ako 100 vagónov, teda 1000 ton hrozna. Zber prebiehal za prispenia stálej brigády v počte 50 brigádničiek zo severného Slovenska a hŕstky domácich brigádnikov po dobu 50 pracovných dní. Zberu sa zúčastnili formou brigády i grinavskí dôchodcovia a členovia rybárskeho združenia, za čo im patrí verejné poďakovanie.

Janka Mezeiová, magisterka masmediálnej komunikácie, atraktívna, usmievavá, vzdelaná mladá Grinavanka. A reprezentantka Slovenska v športovej streľbe. V dňoch 5. až 9. septembra 2011 sa zúčastnila na Majstrovstvách sveta v športovej streľbe v hlavnom meste Srbska Belehrade ako jedna z 3 nominovaných reprezentantiek Slovenska vo svojej kategórii – trap. Ide o streľbu z brokovnice kalibru 12, terčom je jeden alebo dva asfaltové holuby. Šesť strelcov strieľa z piatich aktívnych strelíšť, pričom sa postupne presúvajú. Každý z nich má brokovnicu nastavenú a vyrobenú na mieru. Jedna položka je 25 terčov, na jeden holub môže strelec vystreliť dva náboje. Ženský pretek pozostáva z troch položiek, čo je 75 terčov, kde šesť s najväčším počtom trafených holubov bojuje o medailové pozície. Janky sme sa spýtali:

V uliciach Grinavy ju môžete zazrieť iba občas. A ak ste ju niekedy stretli aj vy, určite na vás zapôsobila rovnako - nenápadné, obyčajné a skromné dievča, oblečené v rifliach, tričku, v teniskách a s batohom na pleci, ktoré si vykračuje zo školy domov. A predsa je iná. Svojou jednoduchou a prirodzenou krásou reprezentuje Grinavu vo svete modelingu. Hoci má iba 16 rokov zúčastňuje sa vrámci modelingovej agentúry EXIT Model Management Bratislava prestížnych módnych prehliadok vo významných mestách módy ako je Viedeň alebo Miláno. Študuje na Gymnáziu v Pezinku a je dcérou Miroslava a Lenky Joklových z Grinavy.

Bola som milo prekvapená keď neodmietla môj návrh stretnúť sa aj osobne. Očakávala som, že predo mnou bude stáť žena ako vystrihnutá z časopisu, namaľovaná a oblečená podľa najnovších trendov a odpovie mi iba na vopred pripravené otázky, ale mýlila som sa. Privítalo ma milé dievča s nefalšovaným úsmevom, s veľkou úprimnosťou v duši a ruka v ruke s malým modrookým šibalom Mirkom, jej 3 ročným bračekom.  Začala rozprávať úplne sama a aj napriek tomu, v akom svete sa pohybuje, z jej slov bolo cítiť, že stojí pevne nohami na zemi. Možno si teraz poviete, ale veď má iba šestnásť a netuší čo všetko ju ešte čaká a časom ju pohltí ošiaľ okolo modelingu. Ale neverili by ste, väčšinou náš rozhovor bol o jej záľubách a to sú kone, fyzika, vedecké objavy a konšpiračný svet, v čom vidí aj svoju budúcnosť. Navyše celý náš rozhovor bol sprevádzaný prítomnosťou malého Mirka, ktorý kreslil obrázok, mal chuť na jogurt a veľa detských zvedavých otázok,  na ktoré mu Lenka s veľkou trpezlivosťou odpovedala.

Navonok krehká, usmiata žena, skrývajúca vo svojom vnútri nekonečnú lásku k deťom, folklóru, ľudovým tradíciám. Nezmazateľne sa zapísala do života mnohým grinavským rodinám, keď ich prváčikov učila čítať a písať prvé slová, keď neúnavne venovala všetok svoj voľný čas deťom vo folklórnom súbore, v ktorom vyrastali generácie Grinavanov. Prinášame Vám aspoň niekoľko riadkov o jej krásnom, aj keď nie vždy jednoduchom živote. Pani Ruženka Šmahovská:

Cesty najvýraznejšie zobrazujú náš život. Majú svoj začiatok i koniec. Priamo a presne vyjadrujú osudy – veľké i malé, slávne i zabudnuté, rušné i utiahnuté, veľkolepé aj skromné, zjavné i skryté. Pravdaže aj šťastné a trpké, žehnané i prekliate, hrdinské i zbabelé, bláznivé i tragické. Záleží na samom človeku, ktorou cestou sa vyberie.

Z viacerých zdrojov zaznamenávame vyjadrenia o tom, že tohtoročná úroda hrozna je veľmi vydarená. Každý z nás má však ešte v čerstvej pamäti minuloročnú úrodu, ktorú priam tragicky ovplyvnilo krupobitie z 25. mája. Oslovili sme preto predsedu Vinohradnícko vinárskeho družstva podielnikov KARPATY, Limbašská 2, Pezinok, pána Ing. Vladimíra Baričiča a požiadali sme ho o vyjadrenie:

V prvom rade nemožno porovnávať rok 2010 a 2011. V roku 2010 nás prekvapil ľadovec a škody predstavovali v priemere 85 % produkcie.  Ďalšie straty v rozsahu 5 % boli spôsobené ožerom vysokou zverou. Celková produkcia predstavovala iba 130 ton. Rok 2011 bol z pohľadu vývoja počasia do druhej polovice júna pomerne

Od júla 2011 sa stal správcom grinavskej  farnosti a filiálky Limbach pán farár Milan Sova.  Požiadali sme ho o krátky rozhovor.

Pán farár, vitajte v Grinave. Kedy ste navštívili Grinavu prvýkrát a aký bol Váš prvý dojem?

Cez Grinavu som občas prechádzal. Poznal som ju z rozprávania mojich priateľov, bývalých grinavských kňazov Antona Solčianskeho a Petra Slepčana. Po obdržaní poverenia od pána arcibiskupa som sa prišiel pozrieť na moje budúce pôsobisko, ale keďže Grinava v tom čase nemala vlastného kňaza, našiel som faru zamknutú.

Sme veľmi radi, že novú rubriku na webe o Grinave, v ktorej budete nachádzať rozhovory s Grinavanmi alebo o Grinave, otvárame práve s úspešnou mladou lekárkou, sympatickou ženou a výborným človekom Barborou Šilhárovou. Rodáčka z Grinavy ukončila štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2006. Od januára 2010 pracuje ako externý zamestnanec Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave na projektoch v Afrike, vrámci ktorých pôsobila ako lekárka v afrických štátoch Uganda, Južný Sudán a Lesotho.