História
Historická rodinná databáza evanjelických rodín

Podrobne spracovanú databázu príslušníkov evanjelických rodín z Grinavy, Pezinka, Limbachu a Svätého Jura, roztriedených podľa abecedného poradia priezvísk, miesta narodenia a úmrtia, môžete nájsť na nemeckej internetovej stránke, venujúcej sa rodokmeňom - genealogy.net. Odporúčanie na túto zaujímavú internetovú databázu nám poskytol pán Radovan Rusnák. Na preklade údajov z tejto stránky do slovenského jazyka spolupracovala Grinavanka pani Júlia Rusnáková. Priamy vstup do databázy nájdete na tu:

 

http://www.online-ofb.de/famlist.php?ofb=boesing&b=A&lang=sk

 

 
Mapa Samuela Mikovínyho z roku 1740

Slovák Samuel Mikovíny (1692 - 1750), pochádzajúci z Cinobane, bol významnou osobnosťou v uhorskej kartografii. V Nemecku študoval matemetiku, prírodné vedy a učil sa aj rytectvu. Bol všestranným polytechnikom - inžinierom. Najviac času však venoval práve geodézii, architektúre a kartografii. V roku 1731 ho kráľ Karol III. poveril vypracovaním mapy stolíc pre Matejom Belom redigovanú sériu vlastivedných monografií o jednotlivých stoliciach, známu pod menom Notície. Mikovíny si vytvoril vlastný nultý poludník, ktorý prechádzal juhozápadnou vežou Bratislavského hradu. Pomocou trojuholníkovej siete zmeral vzdialenosti s oveľa väčšou presnosťou ako jeho predchodcovia. Meracie stanovištia mal na Bratislavskom hrade, na Pustom kostolíku medzi Račou a Svätým Jurom a na Červenom Kameni a pomocou trigonometrie meral vzdialenosti k ďalším bodom na Zobore, na vrchu Vološtín a na Sitne. Takto sa mu podarilo vytvoriť kvalitné mapy. Zaujímavý je názov našej mestskej časti, uvedený na tejto mape, už v roku 1740, ako Grinava a tiež obyvateľstvom používaný názov Grienau. Na mape ďalej nájdete napríklad Basin - Pezinok, Schwantzbach - Viničné, Lanbach - Limbach, Toth Gurab - Slovenský Grob. 1/ Mapa - detail 2/ Mapa z roku 1740

 
Z počiatkov vinohradníctva a vinárstva starého Pezinka

Končiace sa prvé desaťročie tohto storočia je početnejšie na viaceré významné malokarpatské výročia, ako po iné roky. Jedným z nich je aj tohtoročné 800. výročie najstaršej písomnej pamiatky, v ktorej sa spomína aj predchodca dnešného Pezinka. Autor tohto príspevku si považoval za česť a povinnosť zároveň, priblížiť zahraničnej i domácej širšej verejnosti jubilujúce malokarpatské lokality v tohtoročnom medzinárodnom zborníku Studia Academica Slovaca.

celý článok...
 
Strapec hrozna z Grinavy

Grinava má bohatú históriu. Patrí medzi najstaršie podmalokarpatské sídla. Zo slovanskej a slovenskej dediny Mir (ves) sa po nemeckej kolonizácii v druhej polovici 14. storočia stala Grinava. Už v roku 1736 Matej Bel napísal, že názov Grinavy je nemecký, zrejme zo slov Grűn – Au, t. j. zelená niva. Jeho dedukcia, že obec opäť usídľovali Slováci, v 18. storočí prevládali a obci vtlačili slovenský ráz.  Jedno však zostávalo prakticky bez zmeny: malokarpatské stráne, rodiace hrozná a vynikajúce grinavské víno.

celý článok...
 
Vymyslené Myslenice

Pezinok sa rozrastá. V r. 1948 spojila s ním osudy Cajla a od júla 1975 aj Grinava, vtedajšie Myslenice, ktorá ako samostatná obec zanikla. Obec je zaiste prastará. Prvá historická správa o nej je z roku 1208, keď sa spomína ako villa Mhyr, čiže Mir. Je to slovanské slovo, znamenajúce dnes dedina, či ves. Maďari si tento názov prispôsobili na Nyr a keď sem došli v 2. Polovici 14. storočia Nemci, dali miestu názov Grűnau, poslovenčený na Grinava.

celý článok...
 
Svätý Žigmund, patrón Rímsko-katolíckeho kostola v Grinave

Žigmund bol synom ariánskeho kráľa Gundobala, burgundského panovníka. V roku 497 sa dal proti otcovej vôli pokrstiť. Pokrstil ho jeho duchovný priateľ biskup Avit z Vienne. Žigmundov otec neskôr toleroval obrátenie svojho syna z ariánstva na katolícku vieru. V roku 516 sa stal kráľom, a nahradil svojho otca na burgundskom tróne /územie dnešného Francúzska/.

celý článok...
 
Minulosť Grinavy vo svetle uhorských cirkevných dejín

V našej krajine existuje množstvo evanjelikov, ktorí sa mylne domnievajú, že predkovia všetkých Nemcov, žijúcich v Uhorsku sa sem prisťahovali z Nemecka alebo z Rakúska až v čase reformácie a že v skoršom období tu žiadne nemecké dediny a obce neboli. Prvé nemecké rodiny, učenci a kňazi prišli do krajiny za prvého uhorského kráľa Štefana. V polovici 12. storočia, za kráľa Gejzu, prišli Sasi na Spiš a do Sedmohradska.

celý článok...
 
Erb a pečatidlo Grinavy

Tam, kde dnes leží jadro Grinavy, bola už v 13. storočí dedina Mir. Ján Stanislav, významný slovenský jazykovedec, chápe pojem Mir vo význame ves - dedina. Historik Vincent Sedlák však chápe pojem Mir ako osobné meno strážcu - jobbagióna bratislavského hradu, ktorému kráľ daroval túto obec za verné služby. Nad významom pojmu Mir sa nezamýšľa. U Vincenta Sedláka je evidentná snaha odvodzovať názvy obcí, pokiaľ je len možné, od mien hradných ľudí. V prípade Miru je takáto interpretácia neadekvátna. Mir bol stará slovenská dedina.

celý článok...
 
Z histórie škôl

Každá náboženská konfesia (evanjelická aj katolícka) mala vlastný kostol, školu a spolky.


Evanjelická škola   

 

        

 

V priebehu 17. a začiatkom 18. storočia nemeckí evanjelici v Grinave v čase náboženského prenasledovania prišli trikrát o svoje majetky – kostol, školu a vinohrady.

1711-1783 evanjelici nemali kostol ani školu

 

 

1783-1874 evanjelikom patrila jednotriedna škola v rožnom dome na hornom konci dediny

 

1874 – evanjelici kúpili zámoček od grófa Jána Pálffyho a vo farskom dvore si zriadili jednotriedku školu aj s učiteľským bytom

1934-1935 v učiteľskej záhrade bola postavená nová budova školy pre nemecké deti

Po 2. svetovej vojne bola v nemeckej škole zriadená materská škola, neskôr knižnica a v súčasnosti je v prenájme súkromnej firmy. Zmenil sa aj názov školy – Štátna ľudová škola a neskoršie Národná škola.

 

 

Katolícka škola

 

1872 – nová katolícka škola bola pri kostole pod lipami. Škola bola spočiatku jednotriedna a učilo sa v nej až 80 žiakov

1934 – bola pristavaná učebňa pre druhú triedu

1949 – obidve cirkevné školy boli poštátnené a boli im zmenené názvy – Štátna ľudová škola. Škola mala 5 tried a riaditeľom bol Ľudovit Požgaj

1947 – zmenil sa názov obce, a tým aj školy – Štátna ľudová škola Myslenice

1960 - v prestavanej pôvodnej budove boli zriadené detské jasle, neskôr klub dôchodcov a dnes sú prenajaté pre podnikanie

 
Príhovor z roku 1975

Prepis dobového dokumentu - prejavu vtedajšieho poslanca Augustína Ščibrányiho pri príležitosti spojenia Mysleníc (Grinavy) s Pezinkom. Vďaka pánovi Ščibrányimu sa zachovalo aj množstvo historických fotografií, ktoré nájdete v galérii.


Ščibrányi Augustín, Myslenice, (25. júna 1975)

Dovoľte mi v krátkosti niekoľko slov o histórii našej obce, aby si všetci všimli, že naša obec tu nie je od včera, že máme svoju históriu, na ktorú boli hrdí naši predkovia, na ktorú sme hrdí my a chceme, aby boli i naši potomkovia, preto toľko obáv a neistoty o jej zlúčenie s Pezinkom.

celý článok...
 
Dejiny Grinavy v rokoch

1208      Prvý raz sa obec spomína v listine kráľa Ondreja II., ako villa MHYR, susediaca so zemou Bozen (Pezinok).

1256      V listine kráľa Belu IV. villa Myr patrila ako poddanská obec Bratislavskému hradu

1290      V listine kráľa Ondreja III. Myr patrí Matejovi Martinovi a Zoradovi, zemanom zo Žitného ostrova

celý článok...