Občianska iniciatíva GRINAVA v spolupráci s Turistickým oddielom Grinava si vás dovoľujú pozvať na jesenné podujatie Šarkaniáda 2016.

Po

Je to až neuveriteľné, ale dychová hudba Grinavanka nepretržite funguje už 95 rokov. Jej vznik sa oficiálne datuje od roku 1921, odkedy aktívne pôsobí v meste Pezinok. Neoficiálne začala svoju činnosť už pred prvou svetovou vojnou, približne v roku 1912 – 1913. Avšak z dôvodu vypuknutia vojny, do ktorej mnohí z muzikantov narukovali bola činnosť kapely pozastavená.

Dychovku založilo v septembri 1921 dvanásť nadšencov, ktorých prvým kapelníkom sa stal pán Ježík.

V roku 1928 sa kapelníkom stal Štefan Bielik, ktorý kapelu viedol až do roku 1946 kedy ho vystriedal pán Celestín Oškera. Ten viedol dychovku už pod novým menom „ Dychová hudba Myslenice “. Názov sa zmenil z dôvodu premenovania obce Grinava na Myslenice. V tomto období sa v dychovke až do roku 1950 zacvičovalo 30 mladých hudobníkov. Kapelník Celestín Oškera v roku 1961 po 15 ročnom  pôsobení dychovku opustil. Na post kapelníka sa po 15 rokoch vrátil Štefan Bielik, ktorý tak až do roku 1971 bol kapelníkom celkovo rekordných 28 rokov.  Po ňom prichádza Eduard Mlynek v roku 1972, kedy prišlo sedem nových hudobníkov, bol doplnený skvalitnený repertoár a prišli aj prvé úspechy, s ktorými súvisí príchod prvého speváka Štefana Viléma a nové kroje. Na tieto prispelo JRD Myslenice, s čím súvisí aj nové meno kapely „DH JRD KARPATY“. Väčšiu finančnú a materiálnu pomoc od JRD dostala dychovka  až po roku 1974. Zaslúžil sa o to vtedajší predseda pán Augustín Krasňanský. Najväčší zlom v histórii dychovky nastal v roku 1976, keď prišiel Karel Suchý z posádkovej hudby z Bratislavy. Ako kapelník sa najviac zaslúžil o jej veľmi dobré meno doma i v zahraničí. Pod menom Grinavanka začala kapela vystupovať znova až od roku 1978. Toho roku kapela po nábore získala 23 mladých hudobníkov,  a tak si muzikanti vychovávali nastupujúcu generáciu. V tomto období vedľa seba existovali dokonca dve kapely - malá a veľká - v zmysle starší a mladší muzikanti. „ Malá Grinavanka “ pôsobila až do roku 1983. V tom čase prišli aj noví speváci Barbora Krasňanská a Ľubomír Halenkovič. Niektorí členovia postupne doplnili „ Veľkú Grinavanku “. Toto veľmi úspešné 16 ročné obdobie trvalo aj po roku 1994 t. j. po odchode pána Karola Suchého. V roku 1993 nastúpil na kapelnícke miesto dlhoročný zástupca kapelníka Miloslav Šmahovský, ktorý v Grinavanke pôsobí najdlhšie - od roku 1950 - 66 rokov. V tej dobe s Grinavankou spievali Miroslava Hančíková /Keráková/ a Alena Gažiová. Dychovku viedol do roku 1999, kedy sa stal kapelníkom na obdobie jedného roka pán Karol Urbanič starší, ktorý v kapele pôsobíl od roku 1986 a podieľal sa aj na úpravách niektorých skladieb v jej repertoári. Od roku 2000 do roku 2005 viedol Grinavanku Drahomír Šmahovský, ktorý sa stal jej členom v roku 1971. Od roku 2004 sa dychovka rozrástla o nové speváčky - Nikoletu Šmahovskú, Martinu Tahotnú, Martinu Frankovú /Gašparovičovú/ a speváka Ľubomíra Tahotného. Pri príležitosti 80 rokov svojej činnosti bola DH Grinavanka v roku 2001 ocenená primátorom mesta „Medailou za zásluhy a rozvoj mesta Pezinok“. V rokoch 2005 až 2012 viedol dychovú hudbu Grinavanka skúsený muzikant Ing.Vladimír Féder. V roku 2011, pri príležitosti 90. výročia nahrala svoj prvý CD nosič s názvom „ Na klebety nedaj“. V tom istom roku bola ocenená "Pamätnou plaketou primátora mesta Pezinok".

Od roku 2012 je umelecký vedúcim a kapelníkom Ing.Peter Feder, ktorý s Grinavankou nacvičil nový náročnejší repertoár, čím kapela získala väčšiu popularitu nielen doma na Slovensku, ale i na vystúpeniach v Maďarsku, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku a v Česku. Z jej úspešných vystúpení možno spomenúť viacnásobné účinkovanie na Celoslovenskej súťaží a prehliadke malých dychových hudieb v Lednických Rovniach, kde v roku 2013 získala umiestnenie v striebornom pásme a speváčky Grinavanky získali cenu za pozoruhodný spevácky výkon. Pravideľne účinkuje na Medzinárodnom súťažnom festivale malých dychových hudieb „Dychovky v preši“, kde v roku 2013  získala zlaté pásmo,  celkovo sa umiestnila na 2. Mieste a získala ocenenie za ženský spevácky výkon  a cenu predsedu medzinárodnej poroty. Od roku 2014 ju môžeme sledovať aj na televíznych obrazovkách hudobnej stanice SENZI TV. V tomto, pre Grinavanku jubilejnom roku, kedy kapela slávi 95.výročie, nahrala a vydala svoj druhý CD nosič s názvom „Grinavským chodníkom“.

Predsedom spolku dychovej hudby je Ľubomír Tahotný, kapelníkom a umeleckým vedúcim je Ing. Peter Feder. V súčastnosti s  Grinavankou spievajú Martina Tahotná, Anna Setnická, Ľubomír Tahotný, Ladislav Martinkovič.

Ing. Peter Feder

Titul Zlatý Amos v ankete o najobľúbenejšieho slovenského učiteľa získal tento rok Maroš Jakim z Obchodnej akadémie (OA) Račianska v Bratislave. Tento dlhoročný pedagóg žije so svojou rodinou v Grinave. Vo večernom finále bojovalo v Košiciach osem učiteľov. Do ankety sa zapojilo 1597 žiakov, ktorí do jubilejného 10. ročníka ankety prihlásili celkovo 31 pedagógov. V minulosti pôsobil Maroš Jakim aj na našej základnej škole na Oreší. Gratulujeme ku krásnemu oceneniu jeho práce.

Foto: TASR

Je nádherný, rovný a vysoký...grinavský máj. Postavili ho hrdí Grinavčania, tak ako ich predkovia, bez žeriavov a iných technických pomôcok. Prípravy sú veľmi náročné, ale ten výsledok stojí za to. Zo srdca ďakujeme.

Pri príležitosti Dňa Zeme prebehlo v Grinave aj tento rok niekoľko krásnych akcií. 22. apríla 2016 rodičia detí MŠ Orešie brigádovali v areáli materskej škôlky, v sobotu 30. apríla 2016 sa vydali dobrovoľníci s deťmi vyzbrojení igelitovými vrecami a rukavicami čistiť okolie jazier, vinohradov a priľahlého lesa v grinavskom chotári a 2. mája 2016 vyčistili žiaci ZŠ Orešie zo Školského klubu detí areál školy, ihriska a okolie pamätníkov padlých hrdinov I. a II. svetovej vojny. Mimoriadne si vážime všetkých týchto ľudí, ktorí sú ochotní nezištne obetovať svoj čas a námahu pre verejnoprospešné dobro a ktorí vedú aj deti k úcte k prírode a nášmu životnému prostrediu.

Žiaci 5. ročníka Základnej školy Orešie účinkovali v zábavno-súťažnej relácii pre deti našej verejnoprávnej televízie RTVS Daj si čas, v ktorej nešlo len o znalosti z histórie, z praveku, ale aj o zručnosť, fantáziu a pohotovosť súťažiacich. Relácia bola odvysielaná 30. apríla 2016 a tak môžeme s hrdosťou informovať, že šikovným žiakom sa podarilo v súťaži zvíťaziť.

V sobotu 23. apríla 2016 sa uskutočnil 4. ročník grinavského turistického podujatia Grinavský kúsek. Na dve vyznačené trasy sa do grinavského chotára vydal rekordný počet 145 turistov. Najmä od tých hostí, ktorí tu boli prvýkrát bolo veľmi milé počuť, akú krásnu máme prírodu. Tiež si pochvaľovali organizáciu a atmosféru podujatia. Chcela by som sa touto cestou poďakovať všetkým, ktorí prispeli úspešnému realizovaniu a tým aj propagácii Grinavy. Máriovi Farkašovi ako vedúcemu Turistického oddielu Sokolíci Grinava a všetkým z partie. Rowan Hubánek , Peter Osuský, Pavol Ježík , Laci Sandtner, Nikolka Lišková, Norika Lišková, Miro Jurkovič, Veronika Hlavandová Jurkovičová, Peter Strezenický, Ivana Fajnorová , všetkým, ktorí priniesli koláčiky a drobnosti na občerstvenie, farskému úradu v Grinave, Lucke Stritovej za dvojitú obetu, ale hlavne všetkým za návštevu a účasť. Najpočetnejšiu skupinu hostí tvorili modranskí turisti, ktorých návštevu si veľmi vážime. Ďakujeme aj Zuzke Osuskej, ktorá sprevádzala najmladšiu účastníčku Vanesku Antalovú. Tešíme sa na ďalšie stretnutia. (ep)

Pezinok sa od 14. apríla 2016 zaradil k mestám, ktoré sa snažia petíciou vytesniť hazard. Petičné iniciatívy za zákaz hazardných hier, sú vedené či už predstaviteľmi jednotlivých miest (Bratislava, Prešov, Ružomberok, Nitra, Galanta, Levoča  a pod.), alebo občianskymi iniciatívami (Zastavme hazard).

V Pezinku petičnú akciu za zákaz hazardu pripravilo a začalo realizovať občianske združenie Srdce Pezinka, ktoré združilo množstvo dobrovoľníkov, ktorí budú podpisy zbierať. Po tom ako o zahájení petičnej akcie informoval na zasadnutí mestského zastupiteľstva primátora a poslancov mesta Pezinok PhDr. Milan Grell sa na druhý deň objavilo na webovej stránke mesta stanovisko vedenia mesta, ktoré vyjadrilo rovnaký názor na nebezpečnosť hazardu pre Pezinok, takže potešujúcou správou je, že petícia získa širokú podporu naprieč politickým i spoločenským spektrom a spojí obyvateľov Pezinka v spoločnom úsilí.

Vláda Slovenskej republiky vrátila hracie automaty do našich obcí (do roka 2013 stačilo na zákaz automatov všeobecne záväzné nariadenie obce). V súčasnosti je však k zákazu v obciach potrebná petícia, ktorú musí podpísať aspoň 30% občanov nad 18 rokov! V prípade Pezinka to znamená nazbierať asi 6 500 podpisov obyvateľov. Je to veľké číslo, no veľký je aj počet tých, ktorí sú s existenciou herní nespokojní. Výsledkom tejto petície by bola požiadavka obyvateľov za zákaz hazardu v meste. Obmedzenie hazardu je celosvetovým trendom. Veľké európske mestá ako Viedeň,  Praha tak už urobili. Úspešne k nim smeruje aj Bratislava. Tieto mestá prijali v rámci svojich kompetencií opatrenia, ktorými  obmedzili činnosť týchto zariadení na svojom území. Prípadný úspech obmedzenia hazardu v Bratislave by s vysokou mierou pravdepodobnosti viedol k premiestneniu sa hazardu do blízkeho okolia Bratislavy a k ďalšiemu nárastu takejto činnosti v našom meste.

V minulosti platilo, že hracie automaty a automaty na videohry sa nemohli prevádzkovať v blízkosti (do 200m) od škôl, škôlok, zariadení sociálnych služieb pre deti a mládež a ubytovní mládeže. Tento zákaz však neplatí pre herne – vraj preto, lebo dozor v herni zabezpečí, aby sa tam maloletý nedostal.  To znamená, že herňa môže byť priamo pri škole, či školskom internáte.

Herne podporujú závislosť na hazardných hrách a v ich okolí dochádza k narušovaniu verejného poriadku. Okrem toho spôsobujú trvalé škody na morálnom a existenčnom vývoji detí a celých  rodín závislých hráčov (v SR je oficiálne asi 50 000 gamblerov, no predpokladá sa, že ich je 2 až 3x viac). Liečebné náklady na 1 kúru u 1 závislého sú cca 1035 Eur (hradí SP). Po prvej kúre sú vyliečení asi 40%.

Alkoholová závislosť je nebezpečná a treba proti nej bojovať, ale nemá taký rýchly nástup a obvykle trvá niekoľko rokov kým sa rozvinie do takých silných ekonomických dôsledkov pre rodinu ako problémové gamblerstvo. Väčšina gamblerov priamo neohrozuje okolie.  No podľa niektorých odhadov tretina pácha trestné činy v snahe zabezpečiť si peniaze na hru.  Mnohé z nich nie sú hlásené, nakoľko sa týkajú najbližších príbuzných.  Asi tretina liečených pacientov má za sebou pokus o samovraždu.

Petičné hárky si môžete vytlačiť TU.

Upozornenie! Petíciu môžu podporiť len obyvatelia Pezinka, ktorí dovŕšili vek 18 rokov.

Vyplnené hárky môžete odovzdať na týchto miestach:

Kaviareň SIMBA, ul. Mladoboleslavská č.1-

Papiernictvo GRAFIT, ul. Holubyho č.16

Kvetinárstvo V4, Nákupné centrum MÓLO, ul. Myslenická č.2/C

Predajňa Stavebniny Stavkvet, ul. Moyzesova č.8

Novinový stánok Vladov stánok v Pezinku, ul.1.mája č.3

DROGÉRIA -DROBNÝ TOVAR JaE Rusnák, ul. Myslenická č.141

Ďakujeme, že vám situácia v meste Pezinok nie je ľahostajná!

K druhému bodu programu poslaneckého dňa 6. apríla 2016, teda k dažďovej kanalizácii pod hlavnou cestou, ktorá patrí BSK pri Škodovke a trojuholníkovom pozemku pri Myslenickej ulici, ide o to, že do tejto dažďovej kanalizácie sú spúšťané obyvateľmi splašky. Mesto Pezinok urobilo monitoring a zistilo, že na dažďovú kanalizáciu je napojených niekoľko domov pri hlavnej ceste. Podľa primátora nie je riešenie dávať pokuty a dohadovať sa, že jeden má tri deti a druhý štyri deti a preto vypúšťa viac a preto všetci vlastníci nehnuteľností na Myslenickej ulici majú predložiť v lehote do 30.6.2016 doklad o zneškodnení odpadových vôd zo žumpy vývozom za rok 2015 a ďalšie a doručia na mestský úrad. Primátor uviedol, že takýto postup je v súlade so zákonom o obecnom zriadení, zákonom o verejných vodovodoch a kanalizáciách a vodným zákonom. „Vyplníte tlačivo, priložíte bločky, faktúry a z tohto vypadnete.“ Distribúcia tlačiva bude prostredníctvom časopisu Pezinčan.

Obyvatelia upozornili na to, že hlavným problémom sú tony lístia a trávy, čo padá do toho kanála, ktorý nebol správcom aj 10 rokov čistený. V blízkosti kanála sa nedá otvoriť ani okno, nedá sa dýchať. Ak sa s tým nebude nič robiť, tak obyvatelia mienia zavolať televíziu. Primátor odpovedal, že sa majú obrátiť na Bratislavský samosprávny kraj, odbor dopravy. Viacerí obyvatelia Grinavy sa začudovali, my tam máme volať? Nakoniec po dohode s primátorom poslanec Drahomír Šmahovský upresnil, že mesto prostredníctvom svojich pracovníkov zo životného prostredia dá výzvu VÚC. Poslanec Roman Šmahovský upozornil na to, že tento problém tu je od roku 2004, že sa potvrdila neprietočnosť kanála, zanesenie lístím aj splaškami, ale vlastník kanála odmietol už v minulosti dať kanál vyčistiť kvôli splaškom. Súčasne sa riešili aj vysychajúce topole, ktoré ohrozujú priľahlé majetky, pričom jeden strom aj padol. Primátor uviedol, že problém sa rieši, robia CT stromov za veľké peniaze a následne sa podľa toho rozhodne o výrube.

Dňa 6.apríla 2016 sa v Grinave v Integrovanom klube  konal poslanecký deň  za prítomnosti primátora mesta Pezinok Mgr. Olivera Solgu, ktorý prišiel informovať obyvateľov o stave budovania kanalizácie a našich poslancov Drahomíra Šmahovského a Mgr. Romana Šmahovského.  Ďalšími bodmi boli informácie ohľadne žiadosti o opätovné prešetrenie sťažností  obyvateľov Myslenickej ulice na zápach z dažďovej kanalizácie, ktoré vedie popod hlavnú cestu a ku ktorému podali obyvatelia aj petíciu v roku 2004 a posledným bodom boli informácie ohľadne rozšírenia chodníkov vo dvoch kritických bodoch a vybudovania priechodu pre chodcov. Každému bodu sa budeme podrobnejšie venovať v samostatných článkoch. Celé stretnutie bolo so súhlasom prítomných natočené na video, ktoré si môžete pozrieť TU.

.informácie od primátora

Primátor informoval, že po vydaní stavebného povolenia na výstavbu kanalizácie v roku 2015, celú dokumentáciu odovzdali námestníkovi Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s. Ing. Sobotovi, aby mohla BVS začať s jej realizáciou. V októbri 2015 sa mesto informovalo na aktuálny stav a dostalo odpoveď „čakajte, budete zaradení do poradovníka projektov na budúci rok.“ Vo februári 2016 sa mesto opätovne obrátilo na BVS, pričom dňa 14. marca 2016 prišla odpoveď od vedúcej oddelenia koordinácie, že „v súčasnosti je uvedená stavba –kanalizácia Grinava zaradená do investičného plánu BVS do oddielu N - nezaradená na realizáciu v tomto roku a realizácia by mala byť naplánovaná na mesiac jún 2017.“ Primátor dodal, či to tak bude ťažko povedať, o tom nerozhodujeme my, ale vedenie BVS, jeho predstavenstvo. Primátor ďalej uviedol, že mesto urobilo nadprácu, dalo vypracovať projekt za 2 milióny korún a vybavilo stavebné povolenie, čo iné mestá nerobia. Čo sa týka dažďovej kanalizácie, to bude financovať mesto, okrem domových prípojok, to si zafinancuje každý občan ako je štandardom. K tomuto bodu to je všetko, povedal primátor na záver svojho úvodného vystúpenia.

.eurofondy

Na otázku, či mesto hľadalo aj iné zdroje financovania alebo sa spolieha len na zdroje BVS primátor odpovedal, že žiadne iné zdroje pre Bratislavský kraj neexistujú.

Podľa Národného programu SR pre vykonávanie smernice 271/91/EHS pritom existujú nasledovné zdroje financovania: "V podmienkach SR sú finančné zdroje pre túto oblasť čerpané z nasledovných zdrojov:

· fondy EÚ

· štátny rozpočet

· Environmentálny fond

· vlastné zdroje (obcí, resp. regionálnych vodárenských spoločností)

· úvery a pôžičky

· Švajčiarsky finančný mechanizmus."

Keďže dňa 3. júla 2015 až do 29. februára 2016 bola otvorená výzva Ministerstva živ. prostredia na čerpanie prostriedkov z eurofondov z Operačného programu Kvalita životného prostredia  - výzva zameraná na kanalizácie, ČOV a vodovody pre celé Slovensko, vrátane Pezinka, ktoré je uvedené v prílohe č. 7, v celkovej výške 400 miliónov eur, bola položená primátorovi otázka, či mesto podalo žiadosť na čerpanie eurofondov. Primátor odpovedal „Znovu opakujem, tak veľkú investíciu si mesto Pezinok nemôže dovoliť a myslím si, že mesto by malo problém aj s kofinancovaním takejto investície. Všetky granty, ktoré možno získať sa snažíme získať. Toto je aktivita súkromnej firmy-BVS.“(pozn. neskôr primátor v inej časti diskusie naopak uviedol, že mesto nemá problém s kofinancovaním ani 5%-ným ani 15%-ným).

V stanovisku mesta v mestských novinách Pezinčan z februára 2010 sa píše: „Najväčší objem finančných prostriedkov budeme žiadať v prípade vyhlásenia výziev na kanalizáciu v Grinave –zhruba 3 mil. eur.“

Tak predtým to nebola aktivita súkromnej firmy, teraz už áno?

V nedeľu 10. apríla 2016 sa vo vynovených priestoroch degustačnej miestnosti VVDP Karpaty konalo slávnostné vyhodnotenie jubilejnej, v poradí 10. ochutnávky grinavských vín. Na tohoročnej ochutnávke sa zišlo spolu 147 vzoriek červených, bielych a ružových vín. Najzastúpenejšie boli tradičné odrody grinavského chotára Veltlínske zelené (18), Rizling vlašský (16), Dornfelder (15), Rizling rýnsky (13), Müller Thurgau (10), Rulandské biele (7.) Hodnotiacu verejnosť však zaujali najmä menej zastúpené aromatické muškátové odrody Mília, Moravský muškát, Pesecká Leánka, Pálava, Sauvignon či Neuburg. Z červených boli ocenené Svätovavrinecké, Dornfelder a Alibernet.

V tomto roku usporiadatelia Spolok priateľov dobrého vína Grinavský hrozen mierne upravili pravidlá hodnotenia. Oproti minulým rokom, keď sa hodnotilo na piatich samostatných lístkoch a bolo možné odovzdať aj päť rovnako označených hodnotení, v tomto roku sa odovzdával lístok len jeden a započítavalo sa päť rôzne označených čísiel vzoriek vína. Ak sa vyskytli dve a viac rovnakých čísiel na jednom lístku, započítavalo sa len jedno hodnotenie. Úprava prispela k zvýšeniu objektívnosti hodnotenia vzoriek vín.

Ocenenia v podobe diplomov za zlaté grinavské víno si odnieslo spolu 32 vín od trinástich vinárov. Najvyššie ocenenia dostali nasledovní grinavskí vinári

Najlepšie biele víno Tramín červený 2015 pre VVDP Karpaty

Najlepšie červené víno Neronet 2015 od Lukáša Krasňanského

Najlepší Rizling vlašský pre predsedu spolku Jožka Krasňanského

Šampiónom vín grinavskej ochutnávky vín je Rulandské biele 2015 od Jána Mezeia.

Najúspešnejší vinár počas desaťročnej tradície trvania grinavskej ochutnávky Janko Mezei vysoko vyzdvihol jubilejnú verejnú degustáciu, ktorá sa konala 2. apríla 2016 v priestoroch športovej haly na ZŠ Orešie. Priaznivo hodnotil stúpajúcu úroveň organizácie ochutnávok, ktorá v jubilejnom roku vygradovala k najvyššej kvalite. Poďakoval sa hlavne skupine nadšencov z radov usporiadateľa „Štúrovcom“, neformálne nazvaných po Štúrovej ulici na ktorej väčšina z nich býva.

Dlhoročný fanúšik grinavskej ochutnávky akademický sochár Alexander Ilečko sa tohto roku v svojom hodnotení trafil z piatich vín do troch ocenení. Uznanie a poďakovanie za starostlivosť o vinohrad RKC Grinava si odnášal p. Dugovič v podobe úprimných gratulácií od zúčastnených vinárov za dve ocenenia za červené víno odrody Dornfelder. (rr)

1. apríla 2016 sa konalo medzinárodné podujatie Noc s Andersenom, keď deti prespávajú v knižniciach obklopení svojimi obľúbenými knihami. Základná škola Orešie nechýbala ani na tomto ročníku, ktorý sa niesol v duchu Malej morskej víly. Program pre deti pripravila Evka Pilátová s organizáciou pomohli Zuzana Kubíková, Blanka Srnánková, Ľuboš Bobák, Ivana Fajnorová aj šikovníci z radov detí a bolože to naozaj kopec zábavy, súťaží, minidisca, čítania i premietania rozprávok.

Dňa 2. marca 2016 sme sa na cintoríne v Grinave naposledy rozlúčili s Augustínom Krasňanským, dlhoročným predsedom Poľnohospodárskeho družstva v Grinave.

Pán Augustín Krasňanský sa narodil 24. mája 1926. Po absolvovaní ľudovej školy prešiel na meštianku do Svätého Jura. Pokračoval v štúdiu na Obchodnej škole v Pezinku. Po ukončení školy si našiel prácu doma v Grinave. Nastúpil ako administratívna sila na Notársky úrad. Krátko po založení Jednotného roľníckeho družstva v 50-tych rokoch v Grinave sa stal jeho predsedom a následne po zlúčení družstiev s Pezinkom, Limbachom, Viničným a Slovenským Grobom aj predsedom zlúčeného JRD Pezinok. V 70-tych rokoch študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Vo  funkcii predsedu bol až do odchodu na dôchodok v roku 1986. Predseda, ako pána Krasňanského všetci volali, prežil celý život v poľnohospodárstve. Poľnohospodárske družstvo pod jeho vedením bolo mimoriadne progresívne a patrilo medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske družstvá v celom Československu.

S manželkou Annou vychovali 8 detí. Katarínu, Anežku, Máriu, Gustáva, Jána, Oľgu, Štefana a najmladšiu Blanku. Na svoju rodinu bol hrdý. Mnohopočetná rodina jeho detí sa rokmi rozrástla a Augustín sa mohol tešiť z 18 vnúčat a 5 pravnúčat. Nedeľné stretnutia a spoločné obedy sa stali v jeho rodine tradíciou. Živo sa zaujímal o dianie okolo seba. Debaty sa točili okolo rodiny, detí ale aj profesijných záležitosti ako vinohrady, víno a život v regióne. Mimoriadne sa tešil na chlapské rodinné stretnutia so synmi, zaťmi, synovcami a vnukmi pri víne. Všetci rešpektovali jeho názor a v tichosti ho nazývali náčelník. V rokoch na dôchodku sa venoval záhradke, vinohradu, vínu a vnúčatám. Bol predsedom Zväzu záhradkárov v Pezinku.

Manželstvo Anny a Augustína bolo príkladné. Na manželku sa absolútne spoliehal, bola mu celý život oporou. Zdravotné problémy Augustína prišli až v roku 2010, kedy manželka zomrela. Po jej smrti prišli ťažké zdravotné komplikácie, následkom ktorých ostal trvalo pripútaný na lôžku.

Po ťažkej chorobe zomrel 27. februára 2016 vo veku nedožitých 90 rokov. Posledná rozlúčka sa uskutočnila 2. marca 2016 na cintoríne v Grinave. Celé smútočné zhromaždenie sa po obrade presunulo do priestorov areálu VVDP Karpaty, bývalého družstva, ktoré Augustín Krasňanský celý aktívny život budoval. Tam si všetci prítomní pripili na jeho pamiatku pohárom vína a tak sa práve tam symbolicky ukončila jeho životná púť.